Najnovšie judikáty, protesty

Dovolací súd skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej dovolacej otázke, t.j. či pre obnovenie BSM zrušeného podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka stačí vôľa nepodnikajúceho manžela, alebo či súd môže túto vôľu skúmať aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku navrhovateľky na náhradu za technologické zariadenie bývalého poľnohospodárskeho liehovaru zapísaného a továrenskej budovy (likérky) v intenciách zákona o pôde.

Otázkou zásadného právneho významu, ktorú odvolací súd nastolil v napadnutom rozhodnutí je, „či odporkyňa 2/ (pozn. poisťovňa) je v spore pasívne legitimovaná na plnenie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv navrhovateľov (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený úmrtím ich blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z.“.

Podstata argumentácie navrhovateľa spočíva v tom, že súd sa pri vyporiadaní BSM riadil nesprávnym názorom, ktorý nezohľadnil v celom rozsahu to, čo zo svojho výlučného majetku získaného dedením (3 153,42 €) vynaložil na nadobudnutie majetku v BSM. Odvolací súd mu v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka zohľadnil len polovicu tejto sumy.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že poručitelia (právni predchodcovia žalobcov) sa ujali držby predmetného pozemku v roku 1972 na základe písomne uzavretej zmluvy (pominúc na tomto mieste jej formálne nedostatky), ktorá nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom, ktorú nad akúkoľvek pochybnosť nepodpísala kupujúca M.K.. Zo strany žalobcov nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že by poručiteľmi bola vykonaná nejak...