Najčítanejšie

Dňa 19.05.2025 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 100/2016 Z. z.

Žalobca ako fyzická osoba podnikateľ s prideleným IČO, uzavrel so žalovanou spoločnosťou tri zmluvy o úvere, pričom v každej zmluve bolo výslovne uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca po určitom čase tvrdil, že ide o spotrebiteľské zmluvy, pretože úvery využil na súkromné účely, no túto skutočnosť nijako nepreukázal. Naopak, z obsahu zmlúv vyplynulo, že išlo o úvery na podnikateľský účel. Žalobca sa domáhal vrátenia časti uhradených súm ako bezdôvodného obohatenia žalovanej s odôvodnením, že zmluvy mali byť spotrebiteľské a úroky a poplatky preto neplatné. Súd jeho žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že ako fyzická osoba – podnikateľ konal mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, a teda že bol v tomto vzťahu spotrebiteľom.

Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.