Najčítanejšie

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnym charakterom plánu chovu a lovu, ktorý bol predmetom v spore o náhradu škody, v ktorom podľa žalobcu žalovaný znemožňoval plnenie plánu chovu a lovu, pretože neoprávnene držal v zajatí v oplotených pozemkoch jeleniu a mufloniu zver žalobcu. Žalobcovi nebolo umožnené jeleniu a mufloniu zver nachádzajúcu sa nepoľovných plochách vyhnať späť do zvernice, a teda zo strany žalobcu nebolo možné splniť plán chovu a lovu v zmysle platnej legislatívy, čím mala vzniknúť škoda.

Žalobca sa domáhal určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorú žalovaná, jeho manželka, nadobudla počas trvania manželstva. Žalovaná tvrdila, že už pri nadobúdaní mala jednoznačnú vôľu stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a že žalobca s tým súhlasil, pričom obaja manželia mali byť presvedčení, že nehnuteľnosť nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná argumentovala tým, že na stavbu použila prevažne vlastné finančné prostriedky, prípadne dary od svojich rodičov, a preto má byť nehnuteľnosť mimo BSM. Manželia neuzavreli žiadnu dohodu o zúžení rozsahu BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka.

Vlastník poľovných pozemkov podal žalobu proti rozhodnutiu okresného úradu, ktorý zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru. Tvrdil, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom mala byť zmluva schválená, bolo zvolané a prebiehalo v rozpore so zákonom Okresný úrad však tieto námietky neoveril a pri evidencii zmluvy sa spoliehal len na notársku zápisnicu, ktorá priebeh zhromaždenia osvedčovala.

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania ako vodič na základe pracovnej zmluvy uzavretej v Luxembursku. Na základe analýzy jeho zamestnaneckej činnosti vykonával podstatnú časť práce vo Francúzsku a spoločnosť bola povinná prihlásiť ho do francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.