Najčítanejšie

Daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z viacerých prijatých plnení, ktoré deklaroval faktúrami od svojich dodávateľov. Správca dane následne pri daňovej kontrole spochybnil, že k deklarovaným dodávkam tovaru a služieb skutočne došlo, pričom upozornil na viaceré nezrovnalosti – najmä na to, že dodávatelia boli nekontaktní, neschopní hodnoverne preukázať vykonanie plnení a existovali pochybnosti o reálnom pohybe tovaru. Na základe týchto všeobecných pochybností dospel daňový úrad k záveru, že daňový subjekt „neuniesol dôkazné bremeno“, a preto mu nárok na odpočítanie DPH neuznal. Daňový subjekt však predložil účtovné doklady, potvrdenia o úhradách, výpovede osôb a ďalšie dôkazy, ktoré logicky a konzistentne preukazovali uskutočnenie transakcií. Správca dane tieto dôkazy nevyvrátil konkrétnymi zisteniami, iba ich odmietol s odkazom na pochybnosti o dodávateľoch.

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

V konaní o určenie otcovstva na návrh dieťaťa počas prebiehajúceho konania navrhovateľ zomrel, a preto vnútroštátny súd konanie zastavil. Dcéra zomrelého navrhovateľa, ako jeho potomok, predložila splnomocnenie advokátovi s cieľom pokračovať v konaní.

Navrhovatelia podali návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností. V žalobe označili ako účastníkov konania fyzické osoby uvedené v listoch vlastníctva ako doterajších vlastníkov, hoci ich identifikačné údaje neboli úplné a súd nemal overené, že tieto osoby ešte žijú.