Najčítanejšie

Žalobca, bývalý manžel, zostal po rozvode bývať v byte nadobudnutom počas manželstva do BSM. Tento byt užíval, hradil náklady na jeho prevádzku a domáhal sa, aby sa na týchto výdavkoch podieľala aj žalovaná, jeho bývalá manželka, keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zatiaľ neprebehlo. Žalovaná sa na platení nákladov odmietala zúčastňovať, keďže s bývalým manželom už nežila v spoločnej domácnosti.

Najvyšší súd sa zaoberal vecnoprávnym charakterom predkupného práva, kedy žalovaný previedol nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve na tretiu osobu, a pritom porušil povinnosť predkupného práva, a teda ponúknuť podiel spoluvlastníkom. Žalobcovia si predkupné právo ponechali a nedomáhali sa relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho práva. Následne nadobúdateľ podielu previedol pozemky na svojho syna.

Sťažovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu zavinenia manžela. Tvrdila, že manžel uprednostňoval svoju pracovnú kariéru na úkor rodinného života a správal sa výbušne a násilne. Manžel sťažovateľky podal protinávrh, v ktorom uviedol, že vina je výlučne na strane sťažovateľky, pretože – okrem iného – dlhé roky odmietala pohlavný styk, čo podľa neho predstavovalo závažné porušenie manželských povinností v zmysle francúzskeho občianskeho zákonníka.

Žalobca sa domáhal vyplatenia hodnoty členského podielu v bytovom družstve po rozvode, pričom BSM nebolo vyporiadané a následne bolo osobitným rozsudkom zrušené právo spoločného nájmu bytu so zachovaním členstva žalovanej v družstve. Okresný súd priznal žalobcovi len 9.000 € s odkazom na „disparitu“ podielov a správanie žalobcu, hoci zistená hodnota členského podielu bola určená na cca 37 000 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázkou posúdenia základných rozdielov medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním a rozhodcovským konaním vo všeobecnosti.