Poľovníctvo a lesy

Najvyšší súd SR sa zaoberal povinnosťami obvodného lesného úradu v oblasti evidencie na účely konaní podľa zákona o lesoch, ako napríklad evidencia lesných pozemkov či evidencia obhospodarovateľov. Taktiež sa zaoberal právom obvodného lesného úradu posudzovať neplatnosť resp. platnosť nájomnej zmluvy, ktorej predmetom boli lesné pozemky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnym charakterom plánu chovu a lovu, ktorý bol predmetom v spore o náhradu škody, v ktorom podľa žalobcu žalovaný znemožňoval plnenie plánu chovu a lovu, pretože neoprávnene držal v zajatí v oplotených pozemkoch jeleniu a mufloniu zver žalobcu. Žalobcovi nebolo umožnené jeleniu a mufloniu zver nachádzajúcu sa nepoľovných plochách vyhnať späť do zvernice, a teda zo strany žalobcu nebolo možné splniť plán chovu a lovu v zmysle platnej legislatívy, čím mala vzniknúť škoda.

Vlastník poľovných pozemkov podal žalobu proti rozhodnutiu okresného úradu, ktorý zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru. Tvrdil, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom mala byť zmluva schválená, bolo zvolané a prebiehalo v rozpore so zákonom Okresný úrad však tieto námietky neoveril a pri evidencii zmluvy sa spoliehal len na notársku zápisnicu, ktorá priebeh zhromaždenia osvedčovala.

Žalobca, vlastník a obhospodarovateľ lesných pozemkov napadol rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR k jeho návrhu programu starostlivosti o les v rámci konania EIA. Žalobca namietal, že orgán ochrany prírody sa mal obmedziť len na preverenie splnenia pripomienok uplatnených v predchádzajúcich štádiách podľa zákona o lesoch a že nové, „nad rámec“ uvedené námietky nemožno v odbornom stanovisku podľa § 28 ZoPK uvádzať.

Žalobca, užívateľ poľovného revíru, sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vlastník oplotených nepoľovných pozemkov zadržiaval jeleniu a muflóniu zver, ktorá prenikla z poľovného revíru po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia. Žalobca tvrdil, že nemohol uskutočniť plánovaný odlov zveri a tým naplniť schválený plán chovu a lovu, čím mu vznikla škoda. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom poukázal na nedostatočné preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé dôkazy o počte zveri, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ani o výške potenciálne dosiahnuteľného zisku z jej odstrelu.