Poľovníctvo a lesy

Žalobca, užívateľ poľovného revíru, sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vlastník oplotených nepoľovných pozemkov zadržiaval jeleniu a muflóniu zver, ktorá prenikla z poľovného revíru po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia. Žalobca tvrdil, že nemohol uskutočniť plánovaný odlov zveri a tým naplniť schválený plán chovu a lovu, čím mu vznikla škoda. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom poukázal na nedostatočné preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé dôkazy o počte zveri, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ani o výške potenciálne dosiahnuteľného zisku z jej odstrelu.

Do MPK bol zaradený návrh nariadenia vlády, ktorým sa ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá (ďalej len „návrh nariadenia vlády“).

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.

Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného úradu, ktorý na žiadosť poľovníckeho združenia zaevidoval zmluvu o užívaní tohto revíru. Tvrdili, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom bola zmluva schválená, nebolo riadne zvolané a nemalo zákonom požadovanú účasť a väčšinu hlasov. Namietali aj nedostatky v zozname prítomných vlastníkov a nesprávne započítanie výmery niektorých pozemkov. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že správny orgán ani správny súd nemajú právomoc skúmať zákonnosť zhromaždenia, a odvolal sa na notársku zápisnicu ako verejnú listinu.