Poľovníctvo a lesy

Vlastník poľovných pozemkov podal žalobu proti rozhodnutiu okresného úradu, ktorý zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru. Tvrdil, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom mala byť zmluva schválená, bolo zvolané a prebiehalo v rozpore so zákonom Okresný úrad však tieto námietky neoveril a pri evidencii zmluvy sa spoliehal len na notársku zápisnicu, ktorá priebeh zhromaždenia osvedčovala.

Žalobca, vlastník a obhospodarovateľ lesných pozemkov napadol rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR k jeho návrhu programu starostlivosti o les v rámci konania EIA. Žalobca namietal, že orgán ochrany prírody sa mal obmedziť len na preverenie splnenia pripomienok uplatnených v predchádzajúcich štádiách podľa zákona o lesoch a že nové, „nad rámec“ uvedené námietky nemožno v odbornom stanovisku podľa § 28 ZoPK uvádzať.

Žalobca, užívateľ poľovného revíru, sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vlastník oplotených nepoľovných pozemkov zadržiaval jeleniu a muflóniu zver, ktorá prenikla z poľovného revíru po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia. Žalobca tvrdil, že nemohol uskutočniť plánovaný odlov zveri a tým naplniť schválený plán chovu a lovu, čím mu vznikla škoda. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom poukázal na nedostatočné preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé dôkazy o počte zveri, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ani o výške potenciálne dosiahnuteľného zisku z jej odstrelu.

Do MPK bol zaradený návrh nariadenia vlády, ktorým sa ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá (ďalej len „návrh nariadenia vlády“).

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.