Práva detí

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Generálny prokurátor SR podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým notárka ako súdna komisárka schválila úkon matky spočívajúci v odmietnutí dedičstva v mene maloletej po poručiteľovi bez riadneho zistenia skutočného stavu veci; notárka totiž pracovala len s neurčitým údajom o „pasívach cca 50 000 €“, pričom až následné uznesenie vykonalo súpis, pri ktorom bola zistená čistá hodnota majetku 58 945,75 € a dedičstvo bolo potvrdené štátu ako odúmrť.

Navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi ako plnoleté dieťa. Nárokoval si výživné za obdobie, počas ktorého študoval na vysokej škole. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca po dovŕšení 25 rokov už nebol nezaopatreným dieťaťom, výživu si zabezpečoval sám a navyše jeho správanie – vrátane vraždy starej matky, závislostí a iných prejavov – bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Sťažovatelia sa narodili prostredníctvom medicínsky asistovanej reprodukcie za účasti darcov. Vnútroštátne orgány im s odkazom na absolútnu zásadu anonymity darcovstva gamét neudelili povolenie získať údaje o totožnosti ich darcov alebo neidentifikujúce informácie o nich. Zákon umožňoval iba dve výnimky obmedzené na lekára, a to pre prípad terapeutickej nutnosti alebo diagnostiky závažnej genetickej anomálie u darcu. Zákon o bioetike z roku 20...

Rodičia ako žalobcovia sa domáhali náhrady škody za nemajetkovú ujmu, ktorá im bola spôsobená nesprávnym vyhodnotením tehotenského screeningu, ktorý podľa nesprávneho vyhodnotenia určil riziko Downovho syndrómu ako negatívne.  Žalobcom bolo v dôsledku nesprávneho postupu odopreté právo na informácie o skutočnom stave a tým boli zbavení možnosti voľby umelého ukončenia tehotenstva pre riziko postihnutia plodu.