Práva detí

Úrad práce navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým mala byť maloletá pre svoje psychické problémy, depresívny syndróm, jednorazové požitie väčšieho množstva alkoholu a odporúčanie pedopsychiatričky dočasne umiestnená do diagnostického centra na účely odbornej diagnostiky. Okresný súd návrhu vyhovel a bez vypočutia maloletého dieťaťa rozhodol o jej odovzdaní do starostlivosti diagnostického centra.

Sťažovateľ je biologickým otcom dieťaťa narodeného počas manželstva matky s iným mužom, ktorý sa stal jeho právnym otcom. Po potvrdení biologického otcovstva sa domáhal úpravy osobného styku, a neskôr aj práva na informácie o dieťati. Hoci mu bol styk spočiatku priznaný, pre pretrvávajúce konflikty medzi dospelými a nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa vnútroštátne súdy na základe znaleckých posudkov rozhodli, že ďalší osobný kontakt ani poskytovanie informácií nie sú v danom čase v najlepšom záujme dieťaťa. Sťažovateľ preto namietal porušenie svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru.

Dňa 08.05.2026 bol v MPK zverejnený materiál: Akčný plán Detstvo bez násilia pre všetky deti (2027 -2029).

V poručenskej veci maloletého už predtým rozhodol miestne príslušný súd prostredníctvom konkrétneho sudcu, ktorý po reorganizácii súdov naďalej pôsobil na tom istom nástupníckom súde. Následne bola v tej istej veci podaná ďalšia procesná iniciatíva týkajúca sa úpravy pomerov, avšak vec bola na súde pridelená inému sudcovi na základe náhodného výberu.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.