Práva detí

Navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi ako plnoleté dieťa. Nárokoval si výživné za obdobie, počas ktorého študoval na vysokej škole. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca po dovŕšení 25 rokov už nebol nezaopatreným dieťaťom, výživu si zabezpečoval sám a navyše jeho správanie – vrátane vraždy starej matky, závislostí a iných prejavov – bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Sťažovatelia sa narodili prostredníctvom medicínsky asistovanej reprodukcie za účasti darcov. Vnútroštátne orgány im s odkazom na absolútnu zásadu anonymity darcovstva gamét neudelili povolenie získať údaje o totožnosti ich darcov alebo neidentifikujúce informácie o nich. Zákon umožňoval iba dve výnimky obmedzené na lekára, a to pre prípad terapeutickej nutnosti alebo diagnostiky závažnej genetickej anomálie u darcu. Zákon o bioetike z roku 20...

Rodičia ako žalobcovia sa domáhali náhrady škody za nemajetkovú ujmu, ktorá im bola spôsobená nesprávnym vyhodnotením tehotenského screeningu, ktorý podľa nesprávneho vyhodnotenia určil riziko Downovho syndrómu ako negatívne.  Žalobcom bolo v dôsledku nesprávneho postupu odopreté právo na informácie o skutočnom stave a tým boli zbavení možnosti voľby umelého ukončenia tehotenstva pre riziko postihnutia plodu.

Žalobca bol poberateľom príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie. Taktiež požíval daňové zvýhodnenie spojené s príspevkami. Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) žalobcovi tieto príspevky zrušil so spätnou účinnosťou a informoval o možnosti vymáhania každej neoprávnene získanej sumy, keďže jeho dcéra absolvovala štúdium.

Najvyšší súd ČR sa zaoberal otázkou, či a v ktorých prípadoch je možné resp. vhodné odpustiť zmeškanie lehoty k popretiu otcovstva a či je daná podmienka na odpustenie lehoty, a to najlepší záujem dieťaťa.