Reálny a virtuálny svet

Žalobcovia sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, pretože podľa ich tvrdenia poručitelia tieto nehnuteľnosti nadobudli spracovaním a po celé desaťročia ich ako vlastníci užívali. Žalovaní boli zapísaní v katastri ako vlastníci, no žalobcovia tvrdili, že zápis nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Okresný aj krajský súd žalobe vyhoveli a určili, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch.

Po rozchode bývalý partner cez falošné profily posielal fotografie bývalej partnerky jej blízkym a zverejnil ich na stránkach so sexuálnymi službami spolu s jej menom a telefónnym číslom. Sťažovateľka podala trestné oznámenie, no k výsluchu došlo až po dvoch rokoch a polícia ju odrádzala od právneho zástupcu a nechala ju vypovedať v prítomnosti jej bývalého partnera.

Dňa 18.11.2025 bol v rámci MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „Návrh zákona“). Návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1233 z 24. apríla 2024 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len „smernica“), a taktiež sa upravujú ustanovenia, ktoré vyvolávali problémy v praxi.

Sťažovateľka vo verejnej dražbe od štátneho podniku nadobudla niekoľko pozemkov v Prahe. Podľa dražobnej vyhlášky nemali byť pozemky zaťažené žiadnymi záväzkami. Cez vydražený pozemok, ktorý je predmetom sťažnosti vedie komunikácia, ktorá je zreteľne viditeľná na satelitných snímkach. Sťažovateľka požiadala úrad mestskej časti o posúdenie charakteru tejto komunikácie na účely žiadosti o povolenie pozemok oplotiť. Úrad zistil, že komunikácia je verejne prístupnou účelovou komunikáciou, a preto nemôže byť oplotená.

Sťažovateľ absolvoval v nemocnici ošetrenie a operáciu brucha, po ktorých trpel pretrvávajúcimi bolesťami a komplikáciami. Následne sa voči nemocnici domáhal náhrady ujmy na zdraví. V konaní pred súdmi prvého a druhého stupňa bol v plnom rozsahu oslobodený od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dva aspekty liečby boli vykonané non lege artis, a priznal sťažovateľovi náhradu vo výške 39 000 Kč (približne 1 580 EUR) v dôsledku nesprávne umiestneného rezu.