Reálny a virtuálny svet

Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.

V rámci uzavretej zmluvy o osobnom úvere s bankovou spoločnosťou, môže banka predčasne vypovedať úverovú zmluvu, v dôsledku čoho sa úver stane okamžite splatným. V spornej podmienke sa spresňuje, že o nesplnenie povinnosti ide vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky. Po prvé dlžník je povinný zaplatiť časť požičanej istiny alebo úrokov. Po druhé výška splatných a nezaplatených mesačných splátok sa rovná najmenej trom percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v polovici doby trvania úveru alebo siedmim percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v druhej polovici doby trvania úveru. Po tretie banka musí vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžných súm v lehote jedného mesiaca.

Navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi ako plnoleté dieťa. Nárokoval si výživné za obdobie, počas ktorého študoval na vysokej škole. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca po dovŕšení 25 rokov už nebol nezaopatreným dieťaťom, výživu si zabezpečoval sám a navyše jeho správanie – vrátane vraždy starej matky, závislostí a iných prejavov – bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca ako fyzická osoba podnikateľ s prideleným IČO, uzavrel so žalovanou spoločnosťou tri zmluvy o úvere, pričom v každej zmluve bolo výslovne uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca po určitom čase tvrdil, že ide o spotrebiteľské zmluvy, pretože úvery využil na súkromné účely, no túto skutočnosť nijako nepreukázal. Naopak, z obsahu zmlúv vyplynulo, že išlo o úvery na podnikateľský účel. Žalobca sa domáhal vrátenia časti uhradených súm ako bezdôvodného obohatenia žalovanej s odôvodnením, že zmluvy mali byť spotrebiteľské a úroky a poplatky preto neplatné. Súd jeho žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že ako fyzická osoba – podnikateľ konal mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, a teda že bol v tomto vzťahu spotrebiteľom.

Žalobca ako poskytovateľ realitných služieb uzatváral so spotrebiteľmi sprostredkovateľské a rezervačné zmluvy, ktoré obsahovali zmluvné pokuty výlučne pre prípad porušenia povinností spotrebiteľom, bez zodpovedajúcej sankcie pre žalobcu. Slovenská obchodná inšpekcia tieto ustanovenia vyhodnotila ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a nariadila ich odstránenie.