Najnovšie judikáty, protesty

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.

Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného úradu, ktorý na žiadosť poľovníckeho združenia zaevidoval zmluvu o užívaní tohto revíru. Tvrdili, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom bola zmluva schválená, nebolo riadne zvolané a nemalo zákonom požadovanú účasť a väčšinu hlasov. Namietali aj nedostatky v zozname prítomných vlastníkov a nesprávne započítanie výmery niektorých pozemkov. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že správny orgán ani správny súd nemajú právomoc skúmať zákonnosť zhromaždenia, a odvolal sa na notársku zápisnicu ako verejnú listinu.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy je daňový subjekt zodpovedný za podvodné daňové konanie a ako mal daňový subjekt postupovať, keď sa ocitol v umelo vytvorenom obchodnom reťazci.

Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.

Navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi ako plnoleté dieťa. Nárokoval si výživné za obdobie, počas ktorého študoval na vysokej škole. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca po dovŕšení 25 rokov už nebol nezaopatreným dieťaťom, výživu si zabezpečoval sám a navyše jeho správanie – vrátane vraždy starej matky, závislostí a iných prejavov – bolo v rozpore s dobrými mravmi.