Reálny a virtuálny svet

Okresný súd Svidník uznesením z 19. novembra 2007 č.k. 4 Er 390/2007-30 zastavil exekučné konanie voči vedľajšiemu účastníkovi s odôvodnením, že v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania iba oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon, a ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 12. augusta 2005 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že je neoprávnene evidovaný v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti (ďalej len „ ŠTB“) ako agent a že vedome nespolupracoval s ŠTB ako jej tajný spolupracovník. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ uverejniť na svojej internetovej stránke výrok rozsudku a v registračnom protokole uviesť pri jeho mene po...

Zo žaloby podanej žalobcom 30. októbra 2006 jednoznačne nevyplýva, ktoré časti, prípadne vety či slovné spojenia považuje za zásah do osobnostných práv. Nebolo to jasné ani z podania doručeného súdu 7. februára 2007, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že konajúca sudkyňa okresného súdu potom, ako zmenu žaloby na pojednávaní konanom 11. februára 2008 pripustila, požiadala právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol, v ktorej časti článku sa nachádzajú...

Žalobca sa v tomto konaní domáhal voči sťažovateľovi určenia, že tento neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti svojimi urážlivými výrokmi prednesenými na adresu žalobcu na verejnosti.

V rámci kontroly ústavnosti, ktorej bol podrobený označený rozsudok krajského súdu, ústavný súd vychádzal z právnej úpravy týkajúcej sa ochrany osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) a spôsobe jej aplikácie v konkrétnom prípade. Keďže zásadnou námietkou sťažovateľky bolo tvrdenie o neprimeranosti rozsahu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie práv spojených s ochranou osobnosti, ústavný súd skúmal, ako sa s touto...