Manželstvo

Dňa 02.06.2026 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa súčasnej právnej úpravy snúbenci robia vyhlásenie o uzavretí manželstva na ktoromkoľvek matričnom úrade pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára. Schválená novela rozširuje okruh osôb, pred ktorými možno toto vyhlásenie urobiť, aj na prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a člena vlády Slovenskej republiky.

Manželia v danom prípade síce boli naďalej v manželskom zväzku, avšak už nežili v spoločnej domácnosti a prebiehalo medzi nimi rozvodové konanie. Manželka sa osobne starala o ich maloleté dieťa, čerpala rodičovskú dovolenku a jej jediný príjem tvoril rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, zatiaľ čo manžel mal stabilný príjem zo zamestnania a aj dodatočný príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

Do MPK bol predložený dňa 20.05.2026 návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Cieľom poslaneckého návrhu zákona je rozšírenie okruhu subjektov, pred ktorými je možné urobiť vyhlásenie o uzavretí manželstva na ktoromkoľvek matričnom úrade, o prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a člena vlády Slovenskej republiky.

Žalobca sa domáhal určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorú žalovaná, jeho manželka, nadobudla počas trvania manželstva. Žalovaná tvrdila, že už pri nadobúdaní mala jednoznačnú vôľu stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a že žalobca s tým súhlasil, pričom obaja manželia mali byť presvedčení, že nehnuteľnosť nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná argumentovala tým, že na stavbu použila prevažne vlastné finančné prostriedky, prípadne dary od svojich rodičov, a preto má byť nehnuteľnosť mimo BSM. Manželia neuzavreli žiadnu dohodu o zúžení rozsahu BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka.

Žalobca, bývalý manžel, zostal po rozvode bývať v byte nadobudnutom počas manželstva do BSM. Tento byt užíval, hradil náklady na jeho prevádzku a domáhal sa, aby sa na týchto výdavkoch podieľala aj žalovaná, jeho bývalá manželka, keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zatiaľ neprebehlo. Žalovaná sa na platení nákladov odmietala zúčastňovať, keďže s bývalým manželom už nežila v spoločnej domácnosti.