Najnovšie judikáty, protesty

Žalobcovia sa domáhali súdnej ochrany proti susedom, ktorí na svojom pozemku chovali exotické vtáctvo. Tvrdili, že vtáctvo ich dlhodobo obťažuje nadmerným hlukom – piskotom, škriekaním a revom – čo im znemožňuje pokojný pobyt na dvore a narúša kvalitu ich života, zdravie a súkromie. Počas dlhoročného konania však nebolo objektívne preukázané, že by hluk prenikajúci z voliéry prekračoval mieru primeranú pomerom v danom čase a mieste, a ani že by vážne ohrozoval výkon ich vlastníckeho práva. Znalec konštatoval, že prípustné hladiny hluku neboli prekročené a súd nezistil zásah do podstaty práv žalobcov (napr. ujmu, škodu, nemožnosť výkonu práva). Preto súdy všetkých stupňov žalobu zamietli.

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.

Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného úradu, ktorý na žiadosť poľovníckeho združenia zaevidoval zmluvu o užívaní tohto revíru. Tvrdili, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom bola zmluva schválená, nebolo riadne zvolané a nemalo zákonom požadovanú účasť a väčšinu hlasov. Namietali aj nedostatky v zozname prítomných vlastníkov a nesprávne započítanie výmery niektorých pozemkov. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že správny orgán ani správny súd nemajú právomoc skúmať zákonnosť zhromaždenia, a odvolal sa na notársku zápisnicu ako verejnú listinu.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy je daňový subjekt zodpovedný za podvodné daňové konanie a ako mal daňový subjekt postupovať, keď sa ocitol v umelo vytvorenom obchodnom reťazci.