Články

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázkou posúdenia základných rozdielov medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním a rozhodcovským konaním vo všeobecnosti.

Žalobca sa domáhal náhrady škody na zdraví a ďalších súvisiacich nárokov v súvislosti s komplikáciou, ktorá nastala počas laparoskopickej operácie žlčníka. Tvrdil, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v dôsledku nesprávneho zdravotného výkonu. Zo zisteného skutkového stavu však vyplynulo, že zákrok bol indikovaný a vykonaný lege artis, pričom vzniknuté komplikácie boli spôsobené zriedkavou vrodenou anatomickou anomáliou, ktorú nebolo možné bežnými predoperačnými metódami diagnostikovať ani predvídať. Poškodenie zdravia bolo preto považované za neodvrátiteľné a nepredvídateľné, bez preukázania pochybenia ošetrujúceho lekára.

Generálny prokurátor SR podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým notárka ako súdna komisárka schválila úkon matky spočívajúci v odmietnutí dedičstva v mene maloletej po poručiteľovi bez riadneho zistenia skutočného stavu veci; notárka totiž pracovala len s neurčitým údajom o „pasívach cca 50 000 €“, pričom až následné uznesenie vykonalo súpis, pri ktorom bola zistená čistá hodnota majetku 58 945,75 € a dedičstvo bolo potvrdené štátu ako odúmrť.

Pacient sa domáhal jednorazového odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko nesprávny postup zdravotníckeho zariadenia viedol k vzniku ujmy pacienta.

Žalobca, užívateľ poľovného revíru, sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vlastník oplotených nepoľovných pozemkov zadržiaval jeleniu a muflóniu zver, ktorá prenikla z poľovného revíru po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia. Žalobca tvrdil, že nemohol uskutočniť plánovaný odlov zveri a tým naplniť schválený plán chovu a lovu, čím mu vznikla škoda. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom poukázal na nedostatočné preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé dôkazy o počte zveri, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ani o výške potenciálne dosiahnuteľného zisku z jej odstrelu.