Články

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.

Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného úradu, ktorý na žiadosť poľovníckeho združenia zaevidoval zmluvu o užívaní tohto revíru. Tvrdili, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom bola zmluva schválená, nebolo riadne zvolané a nemalo zákonom požadovanú účasť a väčšinu hlasov. Namietali aj nedostatky v zozname prítomných vlastníkov a nesprávne započítanie výmery niektorých pozemkov. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že správny orgán ani správny súd nemajú právomoc skúmať zákonnosť zhromaždenia, a odvolal sa na notársku zápisnicu ako verejnú listinu.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy je daňový subjekt zodpovedný za podvodné daňové konanie a ako mal daňový subjekt postupovať, keď sa ocitol v umelo vytvorenom obchodnom reťazci.

Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.