Články

Sťažovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu zavinenia manžela. Tvrdila, že manžel uprednostňoval svoju pracovnú kariéru na úkor rodinného života a správal sa výbušne a násilne. Manžel sťažovateľky podal protinávrh, v ktorom uviedol, že vina je výlučne na strane sťažovateľky, pretože – okrem iného – dlhé roky odmietala pohlavný styk, čo podľa neho predstavovalo závažné porušenie manželských povinností v zmysle francúzskeho občianskeho zákonníka.

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Žalobca, bývalý manžel, zostal po rozvode bývať v byte nadobudnutom počas manželstva do BSM. Tento byt užíval, hradil náklady na jeho prevádzku a domáhal sa, aby sa na týchto výdavkoch podieľala aj žalovaná, jeho bývalá manželka, keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zatiaľ neprebehlo. Žalovaná sa na platení nákladov odmietala zúčastňovať, keďže s bývalým manželom už nežila v spoločnej domácnosti.

Žalobca sa domáhal vyplatenia hodnoty členského podielu v bytovom družstve po rozvode, pričom BSM nebolo vyporiadané a následne bolo osobitným rozsudkom zrušené právo spoločného nájmu bytu so zachovaním členstva žalovanej v družstve. Okresný súd priznal žalobcovi len 9.000 € s odkazom na „disparitu“ podielov a správanie žalobcu, hoci zistená hodnota členského podielu bola určená na cca 37 000 €.

Najvyšší súd sa zaoberal vecnoprávnym charakterom predkupného práva, kedy žalovaný previedol nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve na tretiu osobu, a pritom porušil povinnosť predkupného práva, a teda ponúknuť podiel spoluvlastníkom. Žalobcovia si predkupné právo ponechali a nedomáhali sa relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho práva. Následne nadobúdateľ podielu previedol pozemky na svojho syna.