Články

Generálny prokurátor SR podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým notárka ako súdna komisárka schválila úkon matky spočívajúci v odmietnutí dedičstva v mene maloletej po poručiteľovi bez riadneho zistenia skutočného stavu veci; notárka totiž pracovala len s neurčitým údajom o „pasívach cca 50 000 €“, pričom až následné uznesenie vykonalo súpis, pri ktorom bola zistená čistá hodnota majetku 58 945,75 € a dedičstvo bolo potvrdené štátu ako odúmrť.

Pacient sa domáhal jednorazového odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko nesprávny postup zdravotníckeho zariadenia viedol k vzniku ujmy pacienta.

Žalobca, užívateľ poľovného revíru, sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vlastník oplotených nepoľovných pozemkov zadržiaval jeleniu a muflóniu zver, ktorá prenikla z poľovného revíru po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia. Žalobca tvrdil, že nemohol uskutočniť plánovaný odlov zveri a tým naplniť schválený plán chovu a lovu, čím mu vznikla škoda. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom poukázal na nedostatočné preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé dôkazy o počte zveri, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ani o výške potenciálne dosiahnuteľného zisku z jej odstrelu.

Pri kontrole prevádzky regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na základe podnetu spotrebiteľa bolo zistené, že v regáli označenom ako „Čerstvé pečivo“ sa nachádzali pekárenské výrobky, ktoré neboli úplne rozmrazené. Podľa technologického postupu je stanovená doba rozmrazovania 60 minút pri izbovej teplote. Prevádzka sa otvárala o 6:00 hod., avšak zamestnanci vykonávajúci činnosť rozmrazovania prišli až približne 35 minút pred otvorením, čo znamená, že doba rozmrazovania nemohla byť dodržaná. Evidencia o dodržaní časového limitu nebola predložená. Týmto konaním prevádzkovateľ ponúkal na predaj výrobky, ktoré neboli rozmrazené podľa stanoveného technologického postupu, čím porušil povinnosť podľa zákona o potravinách a dopustil sa správneho deliktu.

Žalobcovia sa domáhali súdnej ochrany proti susedom, ktorí na svojom pozemku chovali exotické vtáctvo. Tvrdili, že vtáctvo ich dlhodobo obťažuje nadmerným hlukom – piskotom, škriekaním a revom – čo im znemožňuje pokojný pobyt na dvore a narúša kvalitu ich života, zdravie a súkromie. Počas dlhoročného konania však nebolo objektívne preukázané, že by hluk prenikajúci z voliéry prekračoval mieru primeranú pomerom v danom čase a mieste, a ani že by vážne ohrozoval výkon ich vlastníckeho práva. Znalec konštatoval, že prípustné hladiny hluku neboli prekročené a súd nezistil zásah do podstaty práv žalobcov (napr. ujmu, škodu, nemožnosť výkonu práva). Preto súdy všetkých stupňov žalobu zamietli.