Články

Žalobca, užívateľ poľovného revíru, sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vlastník oplotených nepoľovných pozemkov zadržiaval jeleniu a muflóniu zver, ktorá prenikla z poľovného revíru po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia. Žalobca tvrdil, že nemohol uskutočniť plánovaný odlov zveri a tým naplniť schválený plán chovu a lovu, čím mu vznikla škoda. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom poukázal na nedostatočné preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé dôkazy o počte zveri, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ani o výške potenciálne dosiahnuteľného zisku z jej odstrelu.

Pri kontrole prevádzky regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na základe podnetu spotrebiteľa bolo zistené, že v regáli označenom ako „Čerstvé pečivo“ sa nachádzali pekárenské výrobky, ktoré neboli úplne rozmrazené. Podľa technologického postupu je stanovená doba rozmrazovania 60 minút pri izbovej teplote. Prevádzka sa otvárala o 6:00 hod., avšak zamestnanci vykonávajúci činnosť rozmrazovania prišli až približne 35 minút pred otvorením, čo znamená, že doba rozmrazovania nemohla byť dodržaná. Evidencia o dodržaní časového limitu nebola predložená. Týmto konaním prevádzkovateľ ponúkal na predaj výrobky, ktoré neboli rozmrazené podľa stanoveného technologického postupu, čím porušil povinnosť podľa zákona o potravinách a dopustil sa správneho deliktu.

Žalobcovia sa domáhali súdnej ochrany proti susedom, ktorí na svojom pozemku chovali exotické vtáctvo. Tvrdili, že vtáctvo ich dlhodobo obťažuje nadmerným hlukom – piskotom, škriekaním a revom – čo im znemožňuje pokojný pobyt na dvore a narúša kvalitu ich života, zdravie a súkromie. Počas dlhoročného konania však nebolo objektívne preukázané, že by hluk prenikajúci z voliéry prekračoval mieru primeranú pomerom v danom čase a mieste, a ani že by vážne ohrozoval výkon ich vlastníckeho práva. Znalec konštatoval, že prípustné hladiny hluku neboli prekročené a súd nezistil zásah do podstaty práv žalobcov (napr. ujmu, škodu, nemožnosť výkonu práva). Preto súdy všetkých stupňov žalobu zamietli.

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.