Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou predpokladov ochrany osobnosti, pričom posudzoval objektívne a subjektívne vnímanie negatívnych dopadov neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, ako aj vznik občianskoprávnej zodpovednosti a hmotnoprávne dôsledky.

Žalobca tvrdil, že žalovaní vykonali na svojom pozemku terénne úpravy a vybudovali oporný múr s navážkou zeminy, čím podľa neho zmenili prirodzené odtokové pomery zrážkovej vody, čo spôsobovalo vlhnutie muriva a opakované zatekanie pivničných priestorov jeho domu.

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.

Navrhovatelia podali návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností. V žalobe označili ako účastníkov konania fyzické osoby uvedené v listoch vlastníctva ako doterajších vlastníkov, hoci ich identifikačné údaje neboli úplné a súd nemal overené, že tieto osoby ešte žijú.