Články

Žalobkyňa kúpila pozemok od svojho právneho predchodcu. Neskôr však súd rozhodol, že pôvodná zmluva, na základe ktorej tento predchodca pozemok získal, bola absolútne neplatná. To znamenalo, že predchodca nikdy nebol skutočným vlastníkom a nemohol pozemok platne predať žalobkyni.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou predpokladov ochrany osobnosti, pričom posudzoval objektívne a subjektívne vnímanie negatívnych dopadov neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, ako aj vznik občianskoprávnej zodpovednosti a hmotnoprávne dôsledky.

Žalobca tvrdil, že žalovaní vykonali na svojom pozemku terénne úpravy a vybudovali oporný múr s navážkou zeminy, čím podľa neho zmenili prirodzené odtokové pomery zrážkovej vody, čo spôsobovalo vlhnutie muriva a opakované zatekanie pivničných priestorov jeho domu.

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.