Články

Rodičia ako žalobcovia sa domáhali náhrady škody za nemajetkovú ujmu, ktorá im bola spôsobená nesprávnym vyhodnotením tehotenského screeningu, ktorý podľa nesprávneho vyhodnotenia určil riziko Downovho syndrómu ako negatívne.  Žalobcom bolo v dôsledku nesprávneho postupu odopreté právo na informácie o skutočnom stave a tým boli zbavení možnosti voľby umelého ukončenia tehotenstva pre riziko postihnutia plodu.

Žalobca bol poberateľom príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie. Taktiež požíval daňové zvýhodnenie spojené s príspevkami. Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) žalobcovi tieto príspevky zrušil so spätnou účinnosťou a informoval o možnosti vymáhania každej neoprávnene získanej sumy, keďže jeho dcéra absolvovala štúdium.

Súdny dvor EÚ sa zaoberal prejudiciálnymi otázkami týkajúcich sa hromadnej žaloby podanej proti podmienke tzv. minimálnej úrovne, ktorá sa nachádzala vo všeobecných podmienkach zmlúv o hypotekárnom úvere. Táto úroveň stanovovala minimálnu úrokovú sadzbu, pod ktorú sa pohyblivá úroková sadzba nemohla znížiť. Taktiež sa súd zaoberal vrátením súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené spotrebiteľmi.

Najvyšší súd ČR sa zaoberal otázkou, či a v ktorých prípadoch je možné resp. vhodné odpustiť zmeškanie lehoty k popretiu otcovstva a či je daná podmienka na odpustenie lehoty, a to najlepší záujem dieťaťa.

Okresný súd v zmysle § 175u ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že aktíva a pasíva dedičstva, ktoré sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo predať, pripadajú štátu. Štát sa proti tomuto rozsudku odvolal, pričom namietal, že po právoplatnosti likvidácie dedičstva jeho pasíva na štát neprechádzajú.