Zvonenie kostolných zvonov a ochrana súkromia
Každý má právo na súkromie, na jeho užívanie a najmä na jeho ochranu pred zásahom tretích osôb. Z právnej teórie je známe, že právo jedného končí tam, kde začína právo druhého. Narušenie súkromia je prípustné len v medziach zákona a len v nevyhnutnej miere, ktorá sa častokrát spája s verejným záujmom. Stanovuje to predovšetkým Čl. 16 Ústavy SR.
Rovnako má každý právo na slobodu myslenia a náboženského vyznania. Za účelom napĺňania tohto práva sú cirkvi a cirkevné spoločnosti splnomocnené zákonom na vytváranie podmienok vhodných pre realizáciu svojich náboženských obradov. K nim neodmysliteľne patria modlitby a kostoly. V prípade umiestnenia kostolov v častiach miest a obcí so zvýšenou hustotou obyvateľstva môžu tieto spôsobovať nepríjemnosti. Najmä vo forme nepretržitého a opakovaného zvonenia v priebehu dňa slúžiaceho na oznamovanie aktuálneho času. Táto funkcia kostolných zvoníc ma historický pôvod.
Obsah je prístupný len pre používateľov s licenciou. Prosím prihláste sa, alebo ak ešte nemáte licenciu, prejdite SEM.