Pripravované zmeny k dôchodkovému systému v SR

Dňa 04.05.2021 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „Návrh zákona“), ktorou sa pripravujú viaceré koncepčné zmeny dôchodkového systému v SR.

Základné ciele návrhu zákona vychádzajú:

1. z ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 Ústavy SR[1],
2. zo záväzkov Vlády SR v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia,
3. z potreby vysporiadania sa s niektorými problémami v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.

Novelou Ústavy SR sa s účinnosťou od 1.1.2023 v čl. 39 ods. 3 až 5 upravujú základné ustanovenia týkajúce sa práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, konkrétne:

1. po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe osobe, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a možnosť zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov,
2. princíp, podľa ktorého nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a
3. každému právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

Cieľom Návrhu zákona teda bude zabezpečiť spôsob a formu vykonávania a realizácie uvedených ústavných garancií.

S poukazom na vypustenie tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR bude predmetom Návrhu zákona aj obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Cieľom opätovného naviazania dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života je predovšetkým zlepšenie finančnej udržateľnosti priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému.[2]

Návrh zákona reflektuje niektoré záväzky vyplývajúce z Programového vyhlásenia Vlády SR na roky 2021-2024 v oblasti sociálneho poistenia, ktorými sú:

1. zavedenie spravodlivosti a úprava podmienok poskytovania vdovského dôchodku,
2. zvýšenie sirotského dôchodku o 20 %
3. skvalitnenie systému dôchodkového poistenia osôb starajúcich sa o deti, neformálnych opatrovateľov a osobných asistentov ako poistencov štátu.

Konkrétne ide o rozšírenie nárokov pozostalých, zlepšenie ekonomickej situácie pozostalých a zabezpečenie dôchodkových nárokov osôb starajúcich sa o deti, neformálnych opatrovateľov a osobných asistentov na takej úrovni, ktorá bude reflektovať náročnosť a celospoločensky prospešný prínos činností, ktorú tieto osoby vykonávajú.

V oblasti nemocenského poistenia bude predmetom Návrhu zákona zavedenie elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) s cieľom významného zníženia administratívneho zaťaženia poistencov, ako aj dotknutých subjektov vrátane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ambíciou je zabezpečiť, aby v prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti bolo možné komunikáciu medzi zainteresovanými subjektmi v čo najväčšej možnej miere realizovať elektronicky.

V oblasti dôchodkového poistenia bude predmetom návrhu zákona úprava tzv. československých dôchodkov. Cieľom právnej úpravy týkajúcej sa tzv. československých dôchodkov bude, aby sa osobitné určenie sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku týkalo aj tých poistencov, ktorí sú poberateľmi jednej z uvedených dôchodkových dávok podľa predpisov Slovenskej republiky a získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa má hodnotiť ako „česká“ doba poistenia, avšak za toto obdobie im nebol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a ani nemajú priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

Súčasťou návrhu budú aj ďalšie čiastkové úpravy, ktorých potreba vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe.

Pripomienkovanie do: 12.05.2021

Sprievodná dokumentácia

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z.

[2] Potreba predlžovania dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života súvisí s predlžovaním obdobia poberania dôchodku. Naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života stabilizuje výplatnú fázu dôchodkov, t. j. dôchodcovia strávia na dôchodku v priemere rovnaké obdobie, čo má pozitívny vplyv na medzigeneračnú solidaritu a dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.