Nový zákon o elektronických komunikáciách

Dňa 02.11.2021 bol prijatý zákon o elektronických komunikáciách, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 351/2011 Z.z. (ďalej len ako „Zákon“).

Zákon upravuje najmä:

1. práva a povinnosti spotrebiteľov,
2. práva a povinnosti podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektore elektronických komunikácií,
3. kompetencie orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií, ktorými sú úrad Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Úlohy pre samosprávu
V samostatnom ustanovení sú upravené tzv. „práva k cudzím nehnuteľnostiam“. Zákon naďalej umožňuje, aby podnik v nevyhnutnom rozsahu, za primeranú náhradu, a ak je to vo verejnom záujme zriaďoval a prevádzkoval verejné siete a staval a umiestňoval ich vedenia alebo ich iné časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti. Osobitnými právami úradu pritom sú:

1. právo vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti,
2. právo vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

Splnenie podmienok na uplatnenie práva k cudzej nehnuteľnosti skúma stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby. Výšku primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti určí stavebný úrad v prípade, ak nedošlo k dohode medzi podnikom a vlastníkom nehnuteľnosti o výške primeranej náhrady. Zákon upravuje aj situáciu, keď vlastník alebo užívateľ dotknutej nehnuteľnosti nie je podniku známy. V takýchto prípadoch podnik môže vykonať upovedomenie o začatí výkonu práva k cudzej nehnuteľnosti aj verejnou vyhláškou prostredníctvom oznámenia tak, že oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. Upovedomenie sa okrem úradnej tabule obce zverejní aj na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým, ako je napr. miestna tlač, miestny rozhlas atď. Zavádza sa aj povinnosť obce bez zbytočného odkladu poskytnúť podniku súčinnosť, aby podnik mohol vykonať upovedomenie v súlade s ustanoveniami zákona. Zároveň, obec je povinná vydať o upovedomení podniku na jeho žiadosť potvrdenie.

Súčasťou Zákona sú aj ustanovenia obsiahnuté v zákone o elektronických komunikáciách, ktorými bola transponovaná smernica EÚ:

1. o súkromí a elektronických komunikáciách, ktorá rieši ochranu súkromia a spracúvania osobných údajov v sektore elektronických komunikácií,
2. o znižovaní nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí EÚ,
3. ktorou boli vytvorené podmienky pre zriadenie a zabezpečenie činnosti príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu.

Nový zákon vo svojom základnom ustanovení vymedzuje základné ciele zákona, ktorými je zabezpečenie rozvoja odvetvia elektronických komunikácií, čím sa má zabezpečiť aj efektívne poskytovanie a prístup osôb ku kvalitným, cenovo prijateľným a bezpečným službám ako aj podpora udržateľnej a efektívnej hospodárskej súťaže, budovanie a využívanie vysokokapacitných sietí, investície a inovácie v odvetví elektronických komunikácií ako aj rozvoj trhu v tomto odvetví.

Ďalej Zákon vymedzuje jednotlivé pojmy a zavádza zákonné definície. Druhá časť Zákona sa zameriava na reguláciu elektronických komunikácií, v rámci ktorej sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v tomto odvetví. Orgánmi štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií ostali:  

1. Ministerstvo dopravy a výstavby SR,
2. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len ako „úrad“)

Zákon po novom upravuje zásady a princípy regulácie, ktoré úrad musí dodržiavať a medzi ktoré zaraďujeme napríklad:

1. princíp predvídateľnosti regulácie
2. zákaz diskriminácie pri zaobchádzaní a s poskytovateľmi sietí a služieb
3. princíp technologickej neutrality
4. princíp zverejňovania rozhodnutí na webovom sídle a pod.

Bola zmenená aj právna úprava povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb. Všeobecné povolenie v zmysle novej právnej úpravy určujú podmienky, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie sietí alebo služieb, s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel. V zákone je presne vymedzené, čo všetko môže obsahovať takéto všeobecné povolenie. Môže obsahovať len:

1. všeobecné podmienky, ktoré sa týkajú napr. administratívnych úhrad, ochrany osobných údajov a súkromia, umožnenia odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti, prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie, zabezpečenie súladu s technickými normami atď.,
2. podmienky súvisiace s poskytovaním sietí týkajúce sa prepojenia sietí, opatrení na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa, zabezpečení verejných sietí pred neoprávneným prístupom atď.,
3. podmienky súvisiace s poskytovaním služieb výnimkou interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od čísel týkajúce sa interoperability služieb, pravidiel ochrany spotrebiteľa v odvetví elektronických komunikácií v rozsahu podľa tohto zákona atď.

Platí, že návrh všeobecného povolenia úrad zverejní spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s informáciou o mieste, spôsobe a lehote uplatnenia pripomienok. Následne, úrad predložené pripomienky vyhodnotí a je povinný ich zverejniť. Keď úrad vydá všeobecné povolenie, je povinný ho zverejniť vo Vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

Bližšie sa upravujú aj tzv. administratívne úhrady, ktoré sú určené úradom

1. na základe všeobecného povolenia a všeobecného povolenia na používanie frekvencií,
2. za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel,
3. za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií,
4. všeobecne záväzným právnym predpisom.

Bola zavedená povinnosť úradu zverejniť spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich výdavkov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich výdavkov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad a pod.
Povinnosť platiť administratívne úhrady sa však nevzťahuje na orgány štátnej správy.

V tretej časti zákona je osobitne upravené poskytovanie služieb. Podnik poskytujúci verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu je povinný zabezpečiť (okrem niektorých prípadov), aby koncoví užívatelia mali prístup k:

1. službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,
2. všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.

Podnik pritom nesmie  uplatňovať voči koncovým užívateľom odlišné požiadavky ani ukladať koncovým užívateľom rozdielne podmienky týkajúce sa prístupu k sieťam alebo službám alebo ich využívania na základe štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo miesta usadenia koncových užívateľov. Podnik môže uplatniť odlišné požiadavky alebo podmienky iba vtedy, ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi.

Štvrtá časť nového zákona sa zameriava na bezpečnosť a integritu verejných sietí a služieb. V zmysle novej právnej úpravy, podnik udržiava  takú úroveň bezpečnosti a integrity sietí a služieb, ktorá zabezpečí kontinuitu poskytovania služieb. Na tieto účely je podnik povinný prijať vhodné a primerané technické, organizačné a personálne opatrenia na riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, ktoré s ohľadom na technologický vývoj musia zabezpečiť úroveň bezpečnosti, ktorá je primeraná existujúcemu riziku.
Primerané technické a organizačné opatrenia majú zabezpečiť najmä požiadavky, ktoré sa týkajú:

1. bezpečnosti sietí a zariadení, ako napr. bezpečnosť dodávok energie, fyzickej a environmentálnej bezpečnosti, kontroly prístupu k sieťam atď.,
2. riešenia bezpečnostných incidentov, ako napr. postupov riešenia a nástrojov na odhaľovanie bezpečnostných incidentov, oznamovania bezpečnostných incidentov a súvisiacej komunikácie,
3. riadenia kontinuity činností, a to v rozsahu stratégie kontinuity služieb a plánovania pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po bezpečnostnom incidente,
4. monitorovania, bezpečnostného auditu a testovania,
5. ďalších náležitostí vrátane šifrovania.

Účinnosť od: 1. februára 2022, okrem vybraných ustanovení
Schválené znenie
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová