Novela zákona o vnútrozemskej plavbe a prevádzka verejných prístavov
Dňa 21.1.2025 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe. Nová právna úprava sa týka odstraňovania nedostatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe a zo zmien vzniknutých revidovaním Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI).
Návrhom zákona sa na základe aplikačnej praxe precizuje úprava štátneho odborného dozoru vykonávaného Dopravným úradom nad plavidlami, vodnými cestami a prístavmi tak, aby bola dôslednejšie zabezpečená bezpečná plavebná prevádzka pre jej všetkých účastníkov. S tým súvisí aj zvýšenie pokút za priestupky a správne delikty tak, aby mali represívny účinok, a zároveň aj preventívny účinok. Taktiež sa vyžaduje aj zmena správnych poplatkov v riešenej oblasti s prihliadnutím na administratívnu náročnosť jednotlivých úkonov.
Ďalším cieľom návrhu zákona je úprava ustanovení v oblasti prevádzky verejných prístavov na zabezpečenie efektívnejšieho vymáhania dodržiavania prevádzkového poriadku verejných prístavov.
Najdôležitejšie zmeny, ktoré má novela priniesť:
1. Vymedzenie niektorých pojmov
Precizujú sa pojmy ako „malé plavidlo“ a „prevádzkovateľ plavidla“.
Malé plavidlo = plavidlo s dĺžkou trupu bez plutvy kormidla a čeleňa menej ako 20 m, ktoré je určené na prepravu najviac 12 cestujúcich s výnimkou plavidiel postavených alebo určených na tlačenie, vlečenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami, tlačných člnov, prievozných lodí a plávajúcich strojov alebo plavidlo podľa osobitného predpisu.
Prevádzkovateľ plavidla = ak je plavidlo vo vlastníctve štátu, prevádzkovateľom je správca tohto plavidla alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy so správcom plavidla.
2. Zodpovednosť správcu vodného toku
V zmysle aktuálne platnej legislatívy, správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Novelou sa má zaviesť, aby správca vodného toku, v území verejného prístavu okrem plavebnej dráh, zabezpečoval aj ťažbu piesku, štrku, bahna, okrem liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto prevádzkovateľ verejného prístavu.
3. Žiadosť o udelenie súhlasu na činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme
Aktuálne platí, že činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu. Novelou sa má zaviesť povinnosť doručiť Dopravnému úradu žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu najneskôr 30 dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme.
V súvislosti s tým sa má zaviesť ustanovenie, v zmysle ktorého „dopravný úrad uloží najneskôr tri pracovné dni pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme plavebné opatrenie okrem plavebného opatrenia, ktorým nariadi zastavenie plavby. Plavebné opatrenie, ktorým nariadi zastavenie plavby Dopravný úrad uloží najneskôr 15 dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme. Plavebné opatrenie Dopravný úrad zároveň zverejní na svojom webovom sídle. Plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v inom jazyku“.
4. Následky nedodržania prístavného poriadku
Špecifikujú sa následky, keď prevádzkovateľ plavidla nedodržiava prístavný poriadok vydaný prevádzkovateľom verejných prístavov. Prevádzkovateľ verejných prístavov na území Slovenskej republiky prevádzkuje verejné prístavy, pričom v rámci predmetu činnosti je oprávnený uplatňovať zmluvné a zákonné nároky voči prevádzkovateľom plavidiel, ktorí porušujú prístavný poriadok. Prevádzkovateľ verejných prístavov, potom ako zistí pravidelnou kontrolou porušenie prístavného poriadku zo strany prevádzkovateľa plavidla, najprv vyzve prevádzkovateľa plavidla, ktorý porušuje prístavný poriadok, aby vykonal nápravu a prístavný poriadok prestal porušovať. Vo výzve sa určí aj lehota na nápravu a tiež upovedomenie o tom, že pokiaľ nedôjde k náprave, tak prevádzkovateľ verejných prístavov je oprávnený plavidlo tohto prevádzkovateľa premiestniť do inej časti verejného prístavu; to však nebude mať vplyv na nutnosť vykonania nápravy prevádzkovateľom tohto plavidla.
Ak prevádzkovateľ plavidla na výzvu prevádzkovateľa verejného prístavu nereaguje a s porušovaním prístavného poriadku neprestane vzniká prevádzkovateľovi verejného prístavu právo premiestniť toto plavidlo na náklady prevádzkovateľa plavidla do inej časti verejného prístavu. Pokiaľ nie je prevádzkovateľ tohto plavidla zároveň jeho majiteľom, výzva sa zašle na vedomie aj jeho majiteľovi, aby vedel o nedbalom nakladaní prevádzkovateľa s jeho plavidlom, ktoré môžu viesť pri pokračovaní nedodržiavania prístavného poriadku k ďalším krokom prevádzkovateľa verejných prístavov.
Postup premiestnenia plavidla do inej časti verejného prístavu ako následok porušenia prístavného poriadku rešpektuje v každom jeho štádiu vlastnícke a užívacie práva prevádzkovateľa plavidla, keďže tento má možnosť po doručení výzvy na vykonanie nápravy upustiť od porušovania prístavného poriadku alebo oznámiť prevádzkovateľovi verejného prístavu skutočnosti, pre ktoré podľa neho nedochádza z jeho strany k porušovaniu prístavného poriadku. V prípade nedosiahnutia konsenzu ohľadne porušenia prístavného poriadku a premiestnenia plavidla do inej časti verejného prístavu má prevádzkovateľ plavidla právo domáhať sa súdnou cestou svojich práv podľa platného právneho poriadku. Ak pri samotnom premiestnení plavidla prevádzkovateľ verejných prístavov spôsobí škodu na majetku, tak prevádzkovateľ verejných prístavov zodpovedá za takto ním spôsobenú škodu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
5. Nové pravidlá k preukázaniu finančnej spôsobilosti žiadateľa o licenciu
Žiadateľ o vydanie licencie bude môcť svoju finančnú spôsobilosť, t. j., že má dostatočnú hodnotu čistého obchodného imania na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie, preukázať okrem účtovnej závierky overenej audítorom alebo potvrdením o vinkulácii peňazí na účte v banke aj potvrdením o notárskej úschove.
6. Vydanie súhlasu s usporiadaním verejného podujatia
Upravuje sa konanie na vydanie súhlasu s usporiadaním verejného podujatia podľa kapitoly 1 čl. 1.23 Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI), ktoré vydáva Dopravný úrad. V praxi sa často stáva, že žiadosť je podaná krátko pred plánovaným uskutočnením verejného podujatia, pričom nie je úplná. Navrhovaná zmena prispeje k tomu, aby tieto žiadosti boli zo strany usporiadateľov verejných podujatí podávané v dostatočnom časom predstihu a zároveň, aby obsahovali potrebné informácie a podklady pre vydanie súhlasu na uskutočnenie verejného podujatia.
7. Maximálna doba platnosti povolenia státia plávajúceho zariadenia
Upravuje sa maximálna doba platnosti povolenia státia plávajúceho zariadenia tak, aby už nebola viazaná na dobu platnosti lodného osvedčenia, maximálne však na 10 rokov, čo je v súlade s § 28 ods. 8 zákona. Zníži sa tak administratívne zaťaženie prevádzkovateľov týchto plávajúcich zariadení a aj Dopravného úradu.
8. Register plavidiel
Dopĺňajú sa a spresňujú údaje poskytované právnickou osobou a fyzickou osobou pri zápise do registra plavidla s cieľom dosiahnutia efektívnejšej komunikácie s touto osobou pri ďalších úkonoch súvisiacich s registrom plavidiel.
Okrem toho, navrhuje sa pre zápis plávajúceho zariadenia do registra plavidiel ustanoviť samostatný parameter, a to plochu paluby bez výstupkov napr. na vyviazanie medzi sebou alebo na vyviazanie plávajúceho zariadenia o breh, keďže zisťovanie užitočnej hmotnosti plávajúceho zariadenia je technologicky obtiažne.
V zmysle návrhu, pri zápise plávajúceho zariadenia do registra plavidiel nebude potrebné predkladať vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá, ktoré sú klasifikované ako plávajúce zariadenia, keďže na plávajúce zariadenia sa nevzťahuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 77/2016 Z. z. o sprístupňovaní rekreačných plavidiel a vodných skútrov na trhu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2019 Z.
Povinnosť prevádzkovateľa odovzdať Dopravnému úradu všetky lodné listiny pred výmazom plavidla z registra plavidiel sa ponecháva iba pre malé plavidlá. Z povinnosti sa vynímajú všetky ostatné plavidlá, keďže tie môžu mať vydané jednotlivé lodné listiny rôznymi príslušnými orgánmi v rámci celej Európskej únie (EÚ) a ich výmazom z registra plavidiel a preregistrovaním v inom členskom štáte EÚ tieto lodné listiny nestrácajú platnosť.
Upravuje sa aj materiálna publicita registra plavidiel. Princípom materiálnej publicity sa vo vzťahu k tretím osobám realizuje zásada ochrany dobrej viery tretích osôb. Register plavidiel nemá konštitutívny charakter, ide o evidenciu s deklaratórnym účinkom. V praxi sa stáva, že niektoré údaje zapísané v tejto evidencii nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. Je však dôležité, aby táto evidencia bola aj napriek tomu použiteľná a riadne slúžila svojmu účelu. Preto je potrebné vykonať legislatívnu zmenu, z ktorej bude jednoznačne vyplývať, že údaje zapísané v registri plavidiel sú pravdivé a správne pokiaľ sa nepreukáže opak. Navrhovanou zmenou sa tak zavedie prezumpcia správnosti zapísaných údajov.
9. Zadržanie neplatného lodného osvedčenia
Upravuje sa ustanovenie, podľa ktorého správny orgán zadržal neplatné lodné osvedčenie, lodné osvedčenie malého plavidla alebo osvedčenie o schválení plavidla, čo však nemá význam, lebo bez platných lodných listín plavidlo nesmie byť prevádzkované bez ohľadu na to, či sú neplatné lodné listiny odobraté alebo nie sú odobraté a pre správny orgán vykonanie tohto ustanovenia znamená zbytočnú administratívnu záťaž. Precizuje sa, že ak správny orgán zistí, že na plavidle je neplatné lodné osvedčenie, lodné osvedčenie malého plavidla alebo osvedčenie o schválení plavidla, môže zakázať plavidlu pokračovať v plavbe, kým nebudú prijaté uložené opatrenia nevyhnutné na nápravu.
10. Priestupky a správne delikty
Novelou sa má doplniť za porušenie toho, keď prevádzkovateľ plavidla neoznámi Dopravnému úradu akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a nedoloží o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.
Podľa dôvodovej správy k návrhu, v súčasnosti platné výšky pokút za ustanovené priestupky už nemajú represívny účinok a ani preventívny účinok a neboli dlhodobo menené, preto sa navrhuje zvýšiť pokuty za priestupky na 2 000 eur, pričom v blokom konaní bude možné uložiť za priestupok pokutu do 1 000 eur a v rozkaznom konaní bude možné uložiť za priestupok pokutu do 2 000 eur.
Pri niektorých priestupkoch bude možné uložiť aj sankciu zákazu činnosti do jedného roka.
Rovnako sa navrhuje aj zvýšenie pokút správnych deliktov.
Návrhom zákona sa majú novelizovať aj ďalšie právne predpisy, konkrétne:
i. Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
Do položky 93 v Sadzobníku správnych poplatkov sa dopĺňa poplatok za vykonanie teoretickej skúšky na získanie osobitného povolenia pri plavbe na vodných cestách so špecifickým rizikom, ktoré sú prepojené so splavnou sieťou vodných ciest iného členského štátu v súlade s § 30 ods. 13 a 14 zákona. Do položky 93 v Sadzobníku správnych poplatkov sa dopĺňa poplatok za vydanie potvrdenia o vydaní lodného denníka.
Do položky 94 v Sadzobníku správnych poplatkov sa dopĺňa nový poplatok za vydanie kontrolnej knihy odovzdaných olejov, ktorý vydáva Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla podľa § 28 ods. 15 zákona. Vydanie kontrolnej knihy odovzdaných olejov doteraz nebolo spoplatnené, avšak vzhľadom na narastajúce náklady na zabezpečenie tlače tohto dokumentu je potrebné pristúpiť k spoplatneniu jeho vydania.
ii. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
Na vydanie súhlasu na usporiadanie verejného podujatia podľa kapitoly 1 čl. 1.23 Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI), ktoré vydáva Dopravný úrad podľa § 39 písm. h) zákona sa ustanovuje, že prílohou k žiadosti je aj súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ak sa má verejné podujatie konať v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme. Preto je potrebné túto kompetenciu doplniť aj do zákona o ochrane prírody a krajiny.
iii. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách
Úprava zákona o vodách súvisí s navrhovaným ustanovením, v zmysle ktorého o bagrovanie prístavných polôh v územných obvodoch verejných prístavov bude starať prevádzkovateľ týchto verejných prístavov, ktorý vyberá úhrady za používanie verejných prístavov od ich užívateľov na základe sadzobníka úhrad za používanie verejných prístavov schváleného ministerstvom dopravy.
Na to, aby prevádzkovateľ verejných prístavov mohol efektívne, rýchlo a bez obštrukcií vykonávať údržbu prístavných polôh v obvode verejných prístavov na svoje náklady, bude tiež vyňatý z povoľovania orgánu štátnej vodnej správy, ktoré je potrebné na ťažbu piesku, štrku, bahna, t. j. riečneho materiálu s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto podľa § 23 ods. 1 písm. b) vodného zákona, rovnako ako je to u správcu vodného toku podľa § 23 ods. 2 vodného zákona.
MPK končí: 10.2.2025
Účinnosť od: 1.7.2025