Mimozmluvná zodpovednosť umelej inteligencie
Dňa 08.12.2022 bol v MPK zverejnený návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení pravidiel mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti umelej inteligencii (smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu).
Všeobecným cieľom smernice je vytvoriť mechanizmus podpory zvyšovania dôvery v umelú inteligenciu tým, že sa zabezpečí účinné odškodnenie osôb v prípade, ak spôsobená škoda vznikla výstupom systému umelej inteligencie alebo nevytvorením výstupu takéhoto systému i napriek preventívnym požiadavkám aktu o umelej inteligencii a ďalších bezpečnostných predpisov. Zodpovednostný režim môže vzhľadom na osobitné vlastnosti umelej inteligencie, akými sú zložitosť, autonómia a neprehľadnosť predstavovať jednu z hlavných prekážok využívania umelej inteligencie. Súčasný zodpovednostný systém môže obetiam stážovať alebo neúmerne predražovať určenie zodpovednej osoby čo ich môže odradiť od uplatnenia nároku na náhradu škody.
Smernicou sa prispeje k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa ňou harmonizujú určité vnútroštátne pravidlá mimozmluvnej subjektívnej zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby osoby, ktoré si uplatňujú nárok na náhradu škody spôsobenej systémom umelej inteligencie, mohli využívať rovnakú úroveň ochrany ako osoby, ktoré si uplatňujú nárok na náhradu škody spôsobenej bez pričinenia systému umelej inteligencie (ktorým spôsobili škodu výrobky vo všeobecnosti). Súčasný zodpovednostný systém môže obetiam stážovať alebo neúmerne predražovať určenie zodpovednej osoby čo ich môže odradiť od uplatnenia nároku na náhradu škody. Rovnako by sa malo dosiahnuť zníženie právnej neistoty subjektov vyvíjajúcich alebo používajúcich umelú inteligenciu, pokiaľ ide o možné vyvodenie ich zodpovednosti a zabráni sa vzniku fragmentovaných prispôsobení vnútroštátnych pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu.
Za týmto účelom návrh smernice obsahuje dva vecné články, ktorých podstatou je cieleným a primeraným spôsobom zmierniť dôkazné bremeno a zaviesť vyvrátiteľné domnienky v súvislosti so stanovením príčinnej súvislosti s pochybením spočívajúcom v nedostatočnom dodržaní povinnosti náležitej starostlivosti podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Prostredníctvom zníženia transakčných nákladov na znášanie dôkazného bremena sa chce zacieliť zlepšenie podmienok pre poškodenú osobu, nakoľko v danom prípade môže nastať sťažená situácia pri identifikácii zodpovednej osoby alebo pri označení a zabezpečení relevantných dôkazov. Osobám, ktoré uplatňujú alebo zvažujú uplatniť nárok na náhradu škody, sa za stanovených podmienok umožňuje získať informácie a relevantné dôkazy o vysokorizikových systémoch umelej inteligencie, ktoré sa majú zaznamenávať podľa aktu o umelej inteligencii. Vyvrátiteľná domnienka súvisí s problematikou príčinnej súvislosti.
V úmysle zabezpečiť dostatočnú ochranu sa navrhuje zaviesť procesný postup, v zmysle ktorého žiadateľ musí urobiť všetky kroky, aby dostal informácie/dôkazy od obžalovaného pred tým ako sa obráti na súd. Ak obžalovaný odmietne poskytnúť dôkazy, oprávnená osoba požiada o súdny príkaz, avšak musí mať dostatok dôkazov, aby sa podporila odôvodnenosť potreby zásahu súdu.
Návrh smernice tiež požaduje, aby členské štáty zaistili povinnosť každoročne oznámiť Komisii potrebné údaje a dôkazy, tak aby Komisia mohla posúdiť, či je potrebné zavádzať ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených smernicou.
MPK končí: 21.12.2022
Mgr. Adam Mikuš