Naposledy pridané - Aktuálne informácie

Akciová spoločnosť môže v súlade s ust. § 217a Obchodného zákonníka vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Kapitálový fond z príspevkov je možné vytvoriť pri vzniku spoločnosti alebo za jej trvania, v závislosti od čoho Obchodný zákonník rozlišuje aj dva rôzne spôsoby schválenia kapitálového fondu z hľadiska subjektov, ktoré kapitálový fond schvaľujú, a to pri vzniku zakladatelia akciovej spoločnosti, za trvania spoločnosti valné zhromaždenie. Z ust. § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že kapitálový fond možno použiť trojako: na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločnosť však nesmie byť v kríze a nesmie hroziť, že by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu dostala do krízy) alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond môže spoločnosť použiť aj na splatenie neuhradenej straty minulých rokov bez potreby dodatočných vkladov akcionárov.

Neoddeliteľnou súčasťou trestného konania je získavanie, zhromažďovanie a rovnako aj uchovávanie citlivých informácií o osobách právoplatne odsúdených. Zákonný rámec nakladania s takýmito informáciami máme v Slovenskej republike upravený zákonom č. 192/2023 Z. z. Zákon o registri trestov (ďalej len „Zákon o registri trestov“). Daný zákon upravuje, že dokumentáciu a informácie týkajúce sa citlivých údajov o právoplatne odsúdených osobách vedie generálna prokuratúra v registri trestov.

Zdravotná dokumentácie je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe. Ide teda o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie o anamnéze, vyšetreniach a ďalšie údaje týkajúce sa zdravotného stavu pacienta. Vyplýva to z ust. § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“).

V praxi sa často stáva, že sa rodičia nevedia dohodnúť, či dajú dieťa zaočkovať aj proti chorobám, voči ktorým očkovanie nie je povinné.

V praxi sa stáva, že zamestnávateľ mení Mzdový poriadok, prípadne pravidlá odmeňovania bez písomného súhlasu zamestnanca. Nižšie zanalyzuje zákonnosť resp. nezákonnosť tohto postupu.

Odmeňovanie zamestnancov podľa Zákonníka práce sa uskutočňuje výlučne na zmluvnom základe. Zmluvný princíp pri dojednávaní mzdových podmienok pramení z Charty základných sociálnych práv pracujúcich Európskeho spoločenstva z roku 1989, ktorá v bode 9 Hlavy I ustanovuje, že pracovné podmienky každého pracujúceho musia byť ustanovené buď v zákone alebo v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve[1].